Otázka remeselnej poctivej podstaty dizajnu a grafického dizajnu vyvstáva najmä v dnešnej dobe, keď všeobecná rozšírenosť hardware a software potrebného na produkciu je otázkou minimálnej investície. V súčasnosti je pre potreby grafického dizajnu vybavená takmer každá domácnosť.
Keď sa pozrieme na nosnú súčasť reklamnej produkcie, ktorú tvorí dizajn, mohli by sme sa nad ním zamyslieť aj ako nad určitým druhom remesla. Je to vysoko komplexná a sofistikovaná schopnosť. Nie je to mystická schopnosť prepožičaná iba tým, ktorí disponujú výlučnými silami - je to schopnosť, ktorú sa mnohí musia naučiť a praktikovať rovnako, ako športovci trénujú a hudobníci cvičia na svoj nástroj. Identifikácia dizajnéra ako umelca môže mať vážne dôsledky a táto identifikácia je v mnohom podporovaná i vyučovacím systémom tohto odboru. študenti dizajnu sú v pokušení podliehať ilúziám o grandióznej povahe svojich schopností. V dôsledku toho potom behom svojej nasledujúcej porofesionálnej kariéry často začnú trpieť frustráciou. Zápasia s rozdvojením svojej osoby na riešiteľa problémov (teda sofistikovaného technológa) a umelca (čiže kreatívneho krehkého tvorcu).
Otázka remeselnej poctivej podstaty dizajnu a grafického dizajnu vyvstáva najmä v dnešnej dobe, keď všeobecná rozšírenosť hardware a software potrebného na produkciu je otázkou minimálnej investície. V súčasnosti je pre potreby grafického dizajnu vybavená takmer každá domácnosť. Je to do značnej miery dané práve paradoxom, ktorý ničí remeslo a to je fakt, že v sériovej výrobe (a v dnešnej dobe vlastne v produkcii takmer čohokoľvek) už jeden človek neovláda celý výrobný proces tak, ako kedysi remeselník, ktorý si vyrobil sám nástroje, zabezpečil si materiál, produkciu, zdobenie, technológiu a často i predaj. Predstavme si, že by sa takýmto spôsobom mal vyrobiť DVD rekordér - jeden človek nemá v hlave všetky informácie potrebné na túto činnosť a častokrát za ňou stoja roky výskumu celých vedeckých tímov. V dnešnej dobe takéto niečo tkmer nie je možné, pretože jednotlivé kroky práce sa delia medzi množstvo zúčastnených strán (čo silne nadväzuje na teórie Marvina Minskeho z knihy "the Society of Mind") - nemôžeme teda predpokladať, že dnešný grafický dizajnér by si vedel sám naprogramovať software, vymyslieť hardware, postaviť tlačiareň, ... toto určitým spôsobom vyčleňuje súčasnú grafickú produkciu z remesla a tak len blúdi na pomedzí umenia, technológie a remeselnej tvorby.
Často sa ozývajú i hlasy, ktoré radia dizajn skôr k architektúre, čo má svoje logické opodstatnenie v podobnosti procesu a v myšlienke, že tak ako architekt niečo stavia, tak sa výstavbou zaoberá aj priemyselný dizajnér a architektúru informácií spracováva grafický dizajnér. Problém vyčlenenia dizajnu (ako hypotetického remesla) z umenia spočíva i vo všeobecnej teórii Arthura Danta, ktorý považuje umenie za stelesnený význam. Umeleckosť umenia je teda daná jeho interakciou s významom (tvrdí, že umenie sa stalo súčasťou filozofie). Ďalšie jeho rysy (mimo samotného významu) - napríklad linka, priestor, farba, kompozícia, ktoré sú zakotvené vo formalistických teóriách umenia sú prinajlepšom druhotné.
V tomto prípade by sa teda dalo o dizajne uvažovať ako o remesle, pretože zatiaľčo umenie rozpustilo väčšinu svojich pôvodných identít, remeslo sa musí držať niekoľkých obmedzení. Nemôže byť dematerializované: predovšetkým musí zostať fyzickým predmetom. Zatiaľčo umelec si pre svoje dielo môže zvoliť akúkoľvek formu, remeselník (aj teda hypotetický remeselník-dizajnér) musí vytvoriť predmet. Vo svete remesla predchádza predmetnosť a výber materiálu všetko ostatné - inak táto činnosť prestáva byť remeslom. V umeleckom systéme hodnôt, ktorý si cení manipulácie s významom a vyzdvihuje otvorený koniec sa takéto obmedzenia javia ako arbitrárne a spiatočnícke.
Ivan Kasaj
(autor je doktorandom marketingovej komunikácie so špecializáciou na grafický dizajn) www.kasaj.sk
Zoznam literatúry, na základe ktorej vznikla táto séria článkov:
ABELLáN, J. L.: Myšlienky pre XXI. Storočie, AUMONT, J.: Obraz, BAKER, M. J.: Marketing, An Introducory Text, BERGER, J.: Reklamní obrazy, BERKOWITZ, E.N., KERIN, R.A., HARTLEY, S.W., RUDELIUS, W.: Marketing, BRANZI, A.: Jsme primitivové, CANNON, T.: Basic Marketing, CARTER, D.I.: American Corporate Identity 2003, CRAVENS, D.W.: Strategic Marketing, CRHA, I., KŘÍŽEK, Z.: Jak psát reklamní text, CROIZER, R.: Vyráběné požitky, ČIHOVSKá, V., HANULáKOVá, E., LIPIANSKA, J.: Firemný imidž, ČIMO, J., MARIAš, M.: Riadenie marketingových aktivít, FIELL, Ch., FIELL, P.: Design of the 20th Century, FIELL, Ch., FIELL, P.: Graphic Design for the 21st Century, FIELL, Ch., FIELL, P.: Industrial design A-Z, FLUSSER, V.: Ne-věc, FORTY, A.: Design, designéři a literatura o designu, FOSTER, H.: Design a zločin, GILES, G.B.: Marketing, GOEBELS, J.: Poznání a propaganda, GORDON, S. K.: Packaging makeovers, HEIMANN, J.: All-American Ads 40s, HESKETT, J.: Identity, HOCHELOVá, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe, HORŇáK, P.: Etika reklamy, HRADISKá, E.: Psychológia a reklama, JEDLIČKA, M.: Marketingové komunikačné stratégie, JEDLIČKA, M.: Marketingový strategický manažment, JEDLIČKA, M.: Propagačná komunikácia podniku, KAUFMANN, E.: Co je moderní design, KENT, S.: Kompozícia. Bratislava, KOČIČKA, P., BLAŽEK, F.: Praktická typografie, KOL. AUTOROV: Blackcoffee 1000 - ikony, symboly, piktogramy, KOL. AUTOROV: Letterhead & Logo Design, KOL. AUTOROV: Marketing:Theory and Practise, KOL. AUTOROV: the Best of Business Card Design, KOLESáR, Z.: Kapitoly z dějin dizajnu, KOPŘIVA, M.: Typoornamenty, KOTLER, P.: Marketing management, KOZAK, G., WIEDEMANN, J.: Japanese Graphics now, LAMAROVÁ, M.: Řemeslo a kybernetika, LAWSON, B.: Co je to design, MACKENZIE, D.: Zelený design, MARCUS, G.: Používání technologie, MEIER, C.: Teorie designu : základy disciplíny, MENHART, O.: Nauka o písmu, METCALF, B.: Řemeslo a umění, kultura a biologie, NORMAN, D., A.: Psychopatologie všedních věcí, OGILVY, D.: O Reklamě, ORTEGA Y GASSET, J.: Eseje o umení, PACKARD, V.: Výrobci odpadkú:město budoucnosti, PARKER, R.C.: Profesionální design v reklamě, POTTER, N.: Co je to designér, PRETTE, M.C., CAPALDO, A.: Tvorivosť tvar farba, PYE, D.: Odpovědnost designéra, RASHID, K.: Digipop, ROY, A.: The best of Brochure Design, SCHWALBE, H.: Praktická reklama, TOSCANI, O.: Reklama je navoňaná zdochlina,. WELSCH, W.: Design objektu a rámce, WIEDEMANN, J.: Advertising now, ŽÁRA, J., BENEŠ, B., FELKEL, P.: Moderní počítačová grafika